|
|
5.12. 2003 11:32:16 - Domáce
Správa o stave republiky (I. časť)
Po vyše roku
predstupujem pred Vás, aby som ponúkol pohľad na situáciu v Slovenskej republike.
Je v mnohom inšpirovaný analýzami odborníkov, ale i mojimi stretnutiami s
osobnosťami nášho spoločenského, hospodárskeho i kultúrneho života. Dôležitý
bol pre mňa aj názor občanov. Dali nám vo voľbách dôveru a verili, že budeme
čo najsvedomitejšie zastupovať ich záujmy. Nechcem, aby hneď v
úvode zostalo medzi nami niečo nedopovedané. Podľa všeobecne platných
zvyklostí som mal s touto správou vystúpiť ešte pred letnou parlamentnou prestávkou.
Neurobil som to z vážnych dôvodov. Po jari, nesúcej sa v znamení výrazných
zahraničnopolitických úspechov, som s napätím očakával, aký vplyv budú mať
ekonomické reformy na hospodársky a sociálny vývoj. Dnes sa naozaj nachádzame
v inej atmosfére ako pred polrokom. Niektoré príčiny tohto stavu je mojou
povinnosťou pomenovať. Koalícia robila
ľahkovážnu politiku Po parlamentných
voľbách, a to bolo len pred rokom a dvoma mesiacmi, štyri strany v domnení ideologickej
príbuznosti, urýchlene, ešte pred oficiálnym vyhlásením výsledkov volieb,
sformovali koalíciu. Napriek tomu, že mala len 78 hlasov, nešetrili
vyhláseniami o budúcej stabilite a reformách. Nepremyslenou, ba až
ľahkovážnou politikou sa podarilo docieliť to, čo cieľom určite nebolo.
Koalícia nevie, či má ešte väčšinu a o čom vlastne rozhoduje Koaličná rada.
Podľa prieskumov verejnej mienky už viac ako 80 percent obyvateľov vyslovuje
nespokojnosť s vývojom v krajine. Chorí a ich príbuzní boli nútení cestovať
za liekmi a čakať na ne v niekoľkohodinových radoch. Školám chýbajú
prostriedky na základnú prevádzku. Viazne komunikácia medzi sociálnymi
partnermi. Tisícky občanov podpisujú petíciu za predčasné voľby. Veľké
skupiny obyvateľov, dôchodcovia, telesne a zdravotne postihnutí, nezamestnaní
a mladé rodiny s deťmi sa dostávajú do ponižujúcej životnej situácie. A ja
stojím pred rozhádaným parlamentom, ktorý sa musí čoraz častejšie zaoberať
sám sebou. Vláda je rozdelená na dva tábory. A akoby to nestačilo, v záujme
straníckej disciplíny sa sama oslabuje zbavovaním sa schopných ministrov a
lámaním charakterov tých, ktorí sa aj za takúto cenu rozhodli zostať.
Predseda vlády ako keby uvažoval iba o prospechu svojej strany, aj v rámci
koalície často uzatvára účelové spojenectvá v snahe rozhodovať bez niektorých
partnerov. Dôvera ľudí v politiku i politikov je otrasená. Demokratickú
diskusiu, ako spôsob získavania zhody, čoraz častejšie nahrádzajú mocenské
rozhodovania. Prestávam veriť v
odstránenie problémov Aj keď nerád, musím
sa vrátiť k mojej správe o stave republiky z roku 2001. Otvorene som hovoril
aj o týchto problémoch, hoci boli len v počiatočnom štádiu. Premiér vtedy
reagoval vyhlásením, že šírim skepsu. Dnes som naozaj takmer skeptický. S
pribúdajúcimi problémami prestávam veriť, že sa ich podarí odstrániť. Najmä
preto, že je to nemožné dosiahnuť spôsobmi a metódami o ktorých sme si
mysleli, že v histórii Slovenska už patria minulosti. Vrátili sa nám v akože
kultivovanejšej podobe, ale opäť sú tu. Slovensko dosiahlo aj
úspechy Bolo by ale
nespravodlivé, keby som nespomenul úspechy Slovenskej republiky v integrácii
do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Pred piatimi rokmi sa zdala
byť utopickou predstava, že už v budúcom roku budeme členmi oboch zoskupení.
Je to spoločný výsledok hlavných aktérov zahraničnej politiky Slovenskej
republiky – parlamentu, vlády i prezidenta. Som rád, že sa v uplynulých
mesiacoch ešte prehĺbila vzájomná spolupráca, neexistuje medzi nami žiadna
rivalita, či snaha o prisvojovanie si zahraničnopolitických úspechov.
Spoločne ich sumarizujeme a aj využívame. Zhodujeme sa v potrebe nielen
zachovať, ale aj zintenzívniť spoluprácu krajín V – 4. Význam tohto
zoskupenia v zjednocujúcej sa Európe neklesá, a ako to potvrdil nedávny
budapeštiansky summit prezidentov – ešte rastie. Spájajú nás civilizačné
hodnoty spoločnej histórie, neľahký údel nedávnej minulosti i ciele v
budúcnosti. Budeme mať možnosť užšej vzájomnej spolupráce, presadzovania
spoločných záujmov a kooperácie s podobnými zoskupeniami, ktoré už v rámci EÚ
pracujú. Je to možné aj vďaka dobrým vzťahom so susedmi. Tam, kde ešte
existujú problémy, snažíme sa koordinovaným úsilím vytvárať podmienky na ich
kultivované riešenie. Zároveň sme začali rozvíjať spoluprácu s krajinami, kde
sme vzájomné vzťahy v minulosti zanedbali. Rád by som sa poďakoval tej časti
politickej reprezentácie, ktorá má zásluhu na jednoznačnom
zahraničnopolitickom smerovaní Slovenskej republiky. Koalícia sa
sústredila na vstup do EÚ viac ako na zvládnutie prechodu Žiaľ, už sú viditeľné
aj niektoré negatívne signály súvisiace s našou integráciou. Výkonná moc sa
viac sústredila na vstup, ako na plynulé zvládnutie prechodného obdobia, kam
patrí aj pripravenosť na čerpanie eurofondov. Ešte v jarných mesiacoch
chýbala stratégia a koordinácia práce rezortov a vysokopostavení
predstavitelia EÚ nás dôrazne upozorňovali na riziká. Tak ako konštatovala
Európska komisia vo svojej novembrovej monitorovacej správe, situácia sa
postupne zlepšuje. Je mi ľúto, že až ako výsledok ostrej kritiky doma i v
zahraničí. Ukazuje sa, že potrebujeme takéto zrkadlo, lebo doma si pred
niektorými problémami zvykneme zakrývať oči. Považujem za správne, ak nám
Európska komisia pripomenula, že do konca apríla budúceho roku budeme musieť
vynaložiť ešte mnoho úsilia, aby sa z červených bodov stali aspoň oranžové a
z oranžových zelené. Ako hlavný veliteľ ozbrojených síl, by som rád ocenil
spôsob, akým velenie i príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky
zvládli prístupový proces do Severoatlantickej aliancie. Výsledkom
premysleného a koncepčného postupu je postupujúca profesionalizácia,
organizačná rekonštrukcia a komplexná modernizácia. Našou účasťou v mierových
misiách dokazujeme, že nechceme byť len pasívnymi konzumentmi európskeho i
transatlantického obranného spojenectva, ale aj jeho aktívnymi tvorcami a
prispievateľmi. V tejto súvislosti sú
pre mňa nepochopiteľné snahy o oslabenie sociálnych istôt pre príslušníkov
armády a polície. Nemôžeme ich považovať za rezíduum minulosti. Je to výraz
celospoločenského ocenenia ich neľahkej a často nebezpečnej služby. Ako
hlavný veliteľ ozbrojených síl nebudem súhlasiť s nepremyslenými a
nespravodlivými zásahmi do sociálneho systému v tejto oblasti. Slovensko nemá víziu Mnohé z toho, čo
pôsobí ako dôsledok rýchleho tempa, má korene v tom, že dodnes nemáme
prediskutovanú, vypracovanú a v parlamente schválenú víziu o našej
budúcnosti. Dokument, ktorý by na základe analýz hovoril o smerovaní našej
krajiny pred vstupom do Európskej únie i po ňom. V Slovenskej republike sa,
žiaľ, aj mnohé dôležité rozhodnutia prijímajú akoby na povel, bez širšej
odbornej i verejnej diskusie. Tak, ako v minulosti, aj teraz by bolo raritou
prijať na diskusiu návrhy opozície či občianskych združení. Ten, kto vládne, má
najväčšiu zodpovednosť – ale to neznamená, že má vždy aj pravdu. Uniká nám
podstata problémov. Napríklad pri diskusii o dôležitosti vybudovania južného
ťahu rýchlostnej komunikácie. Vojna severu proti juhu o charakter cestnej
siete bola a je iracionálna. Musíme nájsť zdroje na urýchlené dobudovanie
diaľnice i na budovanie rýchlostnej komunikácie s prispením Európskej únie.
Ak sme vedeli nájsť takmer 7 miliárd korún na prilákanie zahraničného
investora, musíme byť rovnako rýchli a razantní pri získavaní investícií na
budovanie infraštruktúry. Keď nie, tak ďalší investori, ak prídu, zostanú
opäť na západnom Slovensku. Skúsme uvažovať inak. V neďalekom Chorvátsku
postupovali ešte nedávno ako my, teraz zmenili systém a stavajú namiesto 20
viac ako 160 kilometrov diaľnic ročne. Mnohé zákony sú zle
pripravené K mojím ústavným
právomociam patrí aj vrátenie zákonov parlamentu na opätovné prerokovanie.
Pri ich posudzovaní zisťujem, že mnohé zákony sa pripravujú bez analýz,
koordinácie a odborných stanovísk, nesystémovo a nekoncepčne. To vedie k ich
horšej kvalite, k skorým zmenám a doplňujúcim úpravám. Za všetky aspoň jeden
príklad: nový zákon o sociálnom poistení. Sotva ho národná rada v októbri
tohto roku schválila, už sú schválené aj jeho dve novely a v druhom čítaní sú
ďalšie dve. A to všetko ešte pred 1. januárom 2004, keď podstatná časť tohto
zákona nadobudne účinnosť. Pred rýchlosťou má mať vždy prednosť kvalita a
stabilita právneho poriadku, jeho prehľadnosť a zrozumiteľnosť. Zákony často
nadobúdajú účinnosť okamžite po ich vyhlásení v zbierke zákonov. To zhoršuje
kvalitu rozhodovacieho procesu, spochybňuje právnu istotu a oslabuje dôveru v
právo. Aj preto by som rád, práve z tohto miesta, položil niekoľko otázok. Je
kompetentné predkladať nekvalitné zákony bez súladu s už platnou právnou
úpravou, s chybami vecnými i legislatívnymi? Je správne pripravovať reformy
po čiastkach, napriek tomu že jednotlivé zákony spolu súvisia? A je ich možné
posudzovať oddelene? Tak ako sa to stalo pri dôchodkovej a daňovej reforme,
ale i reforme verejnej správy a zdravotníctva. Je možné predkladať dôležité
ekonomické a sociálne zákony bez potrebného vyčíslenia dopadov na jednotlivé
skupiny obyvateľstva? Dá sa v praktickej politike odstrániť z Ústavy sociálny
štát? Zľahčujú sa dopady
zákonov V poctivých
odpovediach na tieto otázky, dámy a páni, nájdete skutočné príčiny môjho
konania, ktoré je a vždy bude v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Mrzí
ma, keď sa predkladatelia pri mnou vrátených zákonoch uchyľujú k lacnej
demagógii, podľa ktorej to robím z akýchsi bližšie nešpecifikovaných
politických dôvodov. Prípadne, že je to súčasť predvolebnej kampane k
opätovnej kandidatúre, ktorú som ešte neohlásil a s čistým svedomím vám aj z
tohto miesta môžem povedať, že som sa o nej ešte ani nerozhodol. Dokonca sa úmyselne
zamlčujú či zľahčujú niektoré negatívne dopady prijímaných zákonov a, naopak,
moje vrátenie označujú za krok proti reformám. Z reformy sa stalo zaklínadlo.
Lenže parlament, a ani občania, nemali ani raz možnosť oboznámiť sa s
komplexnou analýzou reforiem, jej postupom, koordináciou a dopadmi. Namiesto
toho počúvame často frázy o uťahovaní si opaskov s tým, že raz bude lepšie.
Na zdanlivo jednoduchú, no dôležitú otázku kedy, ešte nik nedal odpoveď. Ak
budú jej autori takto pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch, určite bude
voči reformám i jej strojcom silnieť nedôvera. V situácii, keď je vážne
otrasená stabilita vládnej koalície je to nebezpečné a môže to skutočné a
potrebné reformy nielen spomaliť ale na mnoho rokov zastaviť. V tejto
súvislosti ešte jednu poznámku: len politický takt mi nedovolil nikdy hovoriť
o tom, koľko zákonov som do parlamentu vrátil na priame požiadanie členov
vlády, či poslancov koalície. A zároveň som mlčky niesol bremeno s tým
spojené. Pomohla by druhá
komora parlamentu Aj preto by som rád
zdôraznil, že napriek hlasom mojich kritikov, nikdy som nemal ambíciu
akýmkoľvek spôsobom suplovať neexistujúcu druhú komoru parlamentu. Tak ako
predtým aj dnes sa prihováram za jej vytvorenie. Okrem potreby zlepšenia
kvality zákonodarného procesu mám ešte jeden, rovnako vážny dôvod. S veľkým
znepokojením sledujem, ako sa u nás rozmáha vláda politických strán. Ten, kto
nie je v správnej strane a, ako sa ukazuje v posledných mesiacoch, nemá
rovnaký názor ako jej predseda, nemôže zastávať významnejší post v štátnej
správe, častokrát ani v samospráve, či v podnikoch so spoluúčasťou štátu.
Druhá komora parlamentu by otvorila dvere do politiky osobnostiam, ktoré
nechcú patriť politickým stranám. Zároveň by boli kvalifikovanou oponentúrou
rozbehnutého parlamentného stroja, kde niektoré jeho súčasti často hlasujú
nie na základe znalosti prerokúvaných zákonov, lež na neskrývaný pokyn spoza
predsedníckeho stola. Uvažujte, prosím, o tomto návrhu, ktorého súčasťou by
bola zmena volebného systému tak, aby sa poslanci zodpovedali aj voličom vo
viacerých volebných obvodoch a nielen straníckym grémiám. Nie všetko, čo sa
deje, je premyslené Po voľbách v roku
2002 som podporoval začiatok nevyhnutných ekonomických reforiem a ani dnes o
ich potrebe nepochybujem. No postupom času začínam byť presvedčený, že nie
všetko, čo sa u nás deje, je premyslené, previazané a spočítané. Niekoľkokrát
som vláde vyčítal, a teraz to zopakujem, že ministri začali reformy v jednom
termíne a bez vzájomnej koordinácie. Akoby vláda nemala svojho koordinátora,
predsedu. Zvýšili sa ceny energií, bývania, dopravy, zaviedli sa platby za
lieky a zdravotnícku starostlivosť. Veľmi nešťastným spôsobom do súvislého
toku rastu cien zasiahla chyba ministerstva financií, za ktorú od začiatku
augusta platia opäť len občania a to zvýšením cien benzínu a nafty. Som
úprimne presvedčený, že za túto chybu nie sú zodpovední len úradníci, ktorí
boli potrestaní – ale aj minister. Zvyšovanie spotrebných daní v polovici
rozpočtového obdobia je neštandardné a nebezpečné riešenie. Za pokrytecké
považujem, ak vláda sľúbila kompenzácie pre sociálne najslabšie vrstvy a
teraz sa k tomu nehlási. Lenže neriešenie reálnych sociálnych problémov,
reštrikcie zdôvodňované potrebou makroekonomickej stability, dlhodobé
zakrývanie si očí pred problémom, ktorý vyvolal krach nebankových subjektov,
ale aj pred problémami Rómov, vyvolávajú silnejúce sociálne napätie a cielene
oslabujú princíp solidarity. Vláda rezignovala na sociálny charakter štátu. Oceňujem, že sa už
niekoľko mesiacov darí znižovať nezamestnanosť. Lenže zatiaľ je to skôr
výsledok pasívnych systémových krokov na trhu práce a administratívnych
opatrení - nie aktívnej politiky zamestnanosti. Na Slovensku sú
výrazné príjmové rozdiely Je dobré, že štát
bráni zneužívaniu sociálnych dávok či podpôr v nezamestnanosti. No
nepovažujem za spravodlivé, ak každého, kto nepracuje upodozrievame, že o
prácu nemá záujem. Také sú totiž viaceré kroky vlády v tejto oblasti. Žiaľ, u
nás, napríklad v takzvaných hladových dolinách na strednom i východnom
Slovensku, neexistuje možnosť zamestnať sa. Vítam kroky smerujúce k zvýšeniu
motivácie nezamestnaných, odmietam však experimentovanie v existenčných
otázkach. Medzi slovenskými rodinami sú veľmi výrazné príjmové rozdiely.
Často v rozpore s princípom zásluhovosti ďalej bohatne len úzka skupina ľudí,
zužuje sa alebo mizne v iných krajinách najpočetnejšia stredná vrstva a
rozširuje sa počet chudobných. Vláda ako keby odpísala niekoľko skupín
obyvateľov – tých sociálne najslabších a robí reformy nie v ich prospech, ale
na ich úkor. Za všetky iba jeden údaj. Podľa v súčasnosti
platného právneho stavu je maximálna výška pomoci pre občanov, ktorí sa ocitli
v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, teda aj tých, ktorí sú dva roky
nezamestnaní - 1450 korún na mesiac. Spočítajte si, koľko je to na deň. Dávno
známou skutočnosťou je fakt, že dôvodom poklesu životnej úrovne je najmä
nízka výkonnosť hospodárstva. Jej odrazom je nedostatočná schopnosť obstáť v
konkurencii na zahraničných trhoch. Súčasná ekonomická úroveň vyjadrená ako
hrubý domáci produkt na obyvateľa je len 48, 6 percenta priemeru krajín
Európskej únie. Úroveň produktivity práce je ešte o niečo nižšia. Základné
ekonomické ukazovatele vyznievajú pre nás nepriaznivo aj v porovnaní s
krajinami V4 Maďarskom, Poľskom a Českou republikou. Na chlieb pracujeme
najdlhšie z V4 Na chlieb pracujeme
najdlhšie a za výplatu si kúpime najmenej. Okrem toho, náklady na produkciu
vo vyspelých krajinách klesajú a cena práce hrá v ekonomickej súťaži čoraz
menšiu úlohu. Slovensko by sa malo presadiť kvalitou svojich výrobkov a
služieb a nie profitovať z nízkej ceny pracovnej sily. Máme najnižšiu
priemernú mzdu aj spomedzi krajín V – 4. Jej úroveň nedosahuje viac ako 65
percent všetkých zamestnaných. Pri postupnom
ozdravovaní slovenského hospodárstva sa spoliehame predovšetkým na vstup
zahraničných investorov, konsolidáciu vlastníckych vzťahov, právneho
prostredia či práva v podnikaní. Lenže dlhodobo neriešeným problémom je
postavenie i podpora malých a stredných podnikateľov. Ich význam sa ani po
vstupe do Európskej únie nestratí, naopak, bude rásť. Sú to práve malí a
strední podnikatelia, o ktorých často hovoríme, no málo im pomáhame. Teraz
ich brzdí byrokracia i nedostatok výhodných zdrojov na rozvoj. Tí, ktorí
podnikajú v blízkosti našich hraníc vidia, aké podmienky majú ich kolegovia z
krajín V4. Keď sa hranice otvoria, naši podnikatelia vstúpia do spoločného priestoru
znevýhodnení. Som presvedčený, že výnosy z plánovanej, no podľa môjho názoru
nepripravenej a preto unáhlenej privatizácie strategických podnikov, nie sú a
ani nebudú v rozhodujúcej miere určené na rozvojové impulzy pre malých a
stredných podnikateľov ale skôr na vyrovnanie schodku vo verejných
financiách. Preto nesúhlasím s tým, aby o privatizácii rozhodovala iba vláda.
Malo by to byť v kompetencii parlamentu. Poučme sa z nevýhodnej privatizácie
Slovenského plynárenského priemyslu a neopakujme tú istú chybu. (Medzititulky
Pravda.sk) Životné náklady vzrastú V budúcom roku by sa
mali zvýšiť mesačné životné náklady domácností približne o 1 500 korún. Nerád
by som sa dopustil lacného zjednodušenia, ale ak existujú výrazné pozitívne
výsledky reformy, tak zatiaľ ich pocítia len tí najbohatší. Pomôže im
zavedenie rovnej dane, zníženie hornej sadzby DPH i zrušenie dane z dedičstva
a darovania. Najpostihnutejšou skupinou obyvateľov sú určite dôchodcovia.
Mnohí z nich žijú na hranici ľudskej dôstojnosti a niektorí už aj za ňou. Ich
situácia je takmer bezvýchodisková. Tohtoročné zvýšenie dôchodkov o šesť
percent môže skutočným zvýšením, či nebodaj valorizáciou, nazvať len cynik.
Aj preto, že Sociálna poisťovňa vybrala za prvý polrok 2003 o 2 miliardy
korún viac ako predpokladala a mala dostatok zdrojov. Pritom v čase, keď ste
o tomto akoby zvýšení diskutovali, dokonca opakovane, druhýkrát po mojom
vrátení zákona, vedeli ste aj to, ak vás to zaujímalo, že skutočné životné
náklady dôchodcov budú vyššie a porastú rýchlejšie. Ľahkosť, s akou ste
prehĺbili zlú situáciu dôchodcov, opakujem, že pri deklarovanom dostatku
finančných zdrojov od Sociálnej poisťovne, považujem za zahanbujúcu. Rovnako
nepovažujem za primerané aj pripravované zvýšenie dôchodkov o 260 SK v budúcom
roku. Veď v hmotnej núdzi je viac ako 560 tisíc osôb - z toho viac ako 200
tisíc nezaopatrených detí. Vytvárajú sa rozdiely
medzi regiónmi Od roku 2001
dosahujeme záporný demografický vývoj. Jednou z príčin klesajúcej pôrodnosti
sú okrem civilizačných tendencií, aj zhoršujúce sa sociálno – ekonomické
podmienky mladých ľudí, najmä možnosť zabezpečiť si bývanie. A v tejto
situácii budú stavebné práce zaťažené 19 – percentnou daňou z pridanej
hodnoty. Okrem neprimeraných
rozdielov, o ktorých som už hovoril, sa ďalšie vytvárajú medzi regiónmi
Slovenska. Bratislava a priľahlé oblasti sú už svojimi ekonomickými
parametrami takmer na úrovni Európskej únie, niektoré časti stredného a
východného Slovenska až príliš zaostávajú. Hrozí ďalšie nebezpečenstvo
sociálneho napätia medzi regiónmi. Môže sa obrátiť proti hlavnému mestu
Slovenskej republiky. Tento trend je jednou z príčin poklesu dôveryhodnosti
parlamentu i vlády. Spôsobuje nárast ekonomickej neistoty, sociálneho napätia
a môže vyústiť do oslabenia demokracie. Nemám obavy z organizovaných
protestov odborárov. Musia rešpektovať zákony a majú záujem vyjednávať.
Omnoho viac sa obávam spontánnych protestov a živelných nepokojov, ktoré môžu
byť veľmi nebezpečné. Preto opätovne apelujem na zodpovednosť politikov, predovšetkým
vás, vážené poslankyne, vážení poslanci. Vyvarujte sa takých krokov, ktoré by
mohli viesť k zvyšovaniu sociálneho napätia. Je chyba, že sa
neudržala úroveň zdravotníckej starostlivosti Považujem za
politickú chybu, že sa nepodarilo udržať úroveň zdravotnej starostlivosti. Tá
sa stáva pre čoraz väčšie skupiny obyvateľov nedostupná. Bremeno reformy v
rezorte sme preniesli na občana skôr, ako sme v zákone jednoznačne
definovali, na aký rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti má občan nárok
na základe poistenia. Tento postup je nelogický a vytvára zbytočné napätie vo
veľmi citlivej oblasti. Považujem za hanebné, ak je najväčším dlžníkom
slovenského zdravotníctva štát. Pred občanmi krajiny je neodôvodniteľné, aby
chápali a strpeli situáciu, keď oni budú financovať reformu zdravotníctva
pomocou odvodov poisťovniam i prostredníctvom priamych platieb, ak zároveň
štát dlhuje rezortu desiatky miliárd. Takže je to štát, kto si urobil
rukojemníkov z pacientov a nie lekárnici, ktorým sa nedávno ušlo toto nespravodlivé
obvinenie. Je hanba, že učitelia
živoria Európska komisia nám
pripomenula našu povinnosť intenzívnejšie podporovať vzdelávanie, vedu a
výskum. Namiesto toho vláda presunula prevádzku základných škôl a školských
zariadení na samosprávu – no bez dostatočných finančných zdrojov. Súčasne
zásadne mení spôsob financovania rezortu prostredníctvom príspevku na žiaka.
Spojenie týchto dvoch krokov nie je dobré a ani múdre. Naši učitelia, kedysi
elita a autorita spoločnosti, živoria mnohí si počas letných prázdnin
privyrábajú ako sezónni robotníci. To je zahanbujúca situácia nielen pre
nich, ale pre nás všetkých. O niekoľko rokov sa nám to kruto vypomstí na
kvalite a úrovni vzdelanosti. Na našich deťoch. Nedofinancovanie
kultúry je nezodpovedné Nebezpečné a
nezodpovedné je aj nedostatočné financovanie kultúry. Neprekvapujú ma výroky
našich umelcov, keď to považujú za istý druh cenzúry. My sme možno
presvedčení, že je zbytočné “doplácať” práve na kultúru, lenže v skutočnosti
môžeme doplatiť na vlastnú nekultúrnosť. Od nového roku budeme
mať najvyššiu DPH na noviny, časopisy a knihy v rámci krajín EÚ i
prístupových krajín. To bude mať za následok zvyšovanie cien a ich následnú
nedostupnosť pre ďalšie skupiny obyvateľstva. Aj odborníci EÚ vyslovili
počudovanie nad tým, že rezort kultúry má finančné prostriedky len 0, 6
percenta hrubého domáceho produktu. Naši susedia – Maďarská a Česká republika
vyčleňujú na kultúru 1 – 1, 2 percenta HDP. Hovoríme, že chceme byť prínosom
pre zjednocujúcu sa Európu aj našim kultúrnym dedičstvom. Namiesto toho
vstúpime do spoločenstva s mnohými vyslovene rozpadajúcimi sa historickými
pamiatkami, keď nemáme prostriedky ani na spolufinancovanie ich obnovy – hoci
väčšina prostriedkov by mohla plynúť z fondov Európskej únie. Nedostavaná
budova Národného divadla v Bratislave sa stáva predmetom obchodovania, ba
možno aj kšeftovania. Namiesto toho, aby sme hľadali zmysluplné aktivity pre
jej budúce využitie. Štrnásť rokov po
novembri 1989 sa nám nepodarilo vyriešiť postavenie a situáciu verejnoprávnych
médií. S obavami sledujem, ako sa mnohé osobné i skupinové záujmy snažia
potlačiť celospoločenský záujem – zachovať a zveľaďovať vysielanie “verejnej
služby”, teda Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Tešia ma niektoré
úspechy našich športovcov. No nesmú nám brániť v tom, aby sme nevideli, že
neexistencia vyhovujúceho zákona o športe nás priviedla k postupnej
likvidácii masovej telesnej kultúry, k poklesu výkonnosti v mnohých
športových odvetviach i k tomu, že telovýchovné hnutie je rozdrobené.
Častokrát v ňom, žiaľ, rozhodujú úmysly a skutky, ktoré majú veľmi ďaleko od
športových či nebodaj olympijských ideálov. Znepokojujú ma
koaličné spory Po voľbách som
privítal úprimnú snahu o novú politickú kultúru. Veľmi ma však znepokojujú
množiace sa spory vo vnútri koalície. Odčerpávajú sily a energiu, otravujú
spoločnosť, zneisťujú našich zahraničných partnerov... Ich malicherným
dôvodom sú častokrát sebecké a nenásytné osobné ambície, túžba po moci,
samoľúbosť, politická neskúsenosť a krátkozrakosť. Vážené poslankyne,
vážení poslanci. Keby ste sa hádali o alternatívach ekonomickej reformy,
strategickom smerovaní štátu, alebo o tom, ako najlepšie pripraviť občanov na
obrovskú zmenu podmienok po vstupe do EÚ, všetci by sme tomu rozumeli. Keby ste
rozvážne diskutovali o postavení mladých rodín či dôchodcov alebo ako sa
vysporiadať s korupciou a klientelizmom, ktoré demoralizujú veľké skupiny
obyvateľstva, väčšina by určite pochopila, že v minulom roku volila správne.
Keď sú však témou samoproblémy, umelé vyrábanie nepriateľov štátu, úsilie o
získanie väčšieho vplyvu v mocenských a ekonomických štruktúrach, keď
stranícka disciplína a bezvýhradná lojalita víťazia nad svedomím, keď
namiesto trpezlivej výmeny názorov a vyargumentovaného presvedčenia nastupuje
radikálna strata dôvery, vylučovanie a odvolávanie, je to politika, ktorá u
občanov nemôže nájsť dôveru a ani pochopenie. Máme, žiaľ, málo osobností
pripravených viesť štát, riadiť veľké rezorty, vnímať zákonitosti a vzťahy
vnútornej a zahraničnej politiky. Ak sa takáto osobnosť s vlastným politickým
a odborným názorom nájde, ako ukazujú ostatné príklady, sme ju schopní
nemilosrdne odstrániť. Hoci to spôsobuje zastavenie alebo spomalenie
reforiem, ohrozuje či relativizuje pozíciu štátu, predlžuje prípravu veľkých
investičných rozhodnutí. Je mi ľúto, že čestnosť, pracovitosť, statočnosť a
svedomie sú často skôr na smiech. Devalvácia týchto hodnôt je zrejmá v období
politických privatizácií, pri vytváraní zbohatlíkov bez akéhokoľvek vzťahu k
zásluhovosti založenej na schopnostiach, práci a intelekte. Vznikajú “vzory”,
žiaľ len v úvodzovkách, ktoré demoralizujú spoločnosť, hoci tie skutočné by
ju mali kultivovať a formovať. V tejto chvíli nevieme, koľko garnitúr
politikov sa bude musieť ešte na Slovensku vystriedať, kým prídu takí, ktorí
nepodľahnú pokušeniu zneužívať moc. Takí, ktorí sa namiesto schopných,
neobklopia radšej poslušnými. Ochota slúžiť záujmom krajiny by nemala
sprevádzať len začiatok politickej kariéry. Strany uprednostňujú
seba Skúsenejší z vás
vedia, že za problémy si politické strany z väčšej časti môžu sami. Spôsobili
si ich uprednostnením vlastných straníckych záujmov pred koncepčnými
riešeniami v záujme štátu a občanov. Ak sa jasne preukázalo, že v Slovenskej
republike je možné odpočúvať politikov, podnikateľov i médiá, bolo treba
okamžite konať, začať vyšetrovanie a nie spustiť niekoľkonásobné hľadanie a
označovanie vinníkov prostredníctvom médií. Zodpovední politici mali
neodkladne riešiť kontrolu a koordináciu tajných služieb v inštitucionálnej
rovine, a nie tak ako vždy doposiaľ – len v personálnej. Aj aféra “skupinka”
sa začala najskôr so všetkými charakteristickými črtami mediálnej a
spravodajskej hry. Potom vláda prikročila k odvolaniu riaditeľa NBÚ. Aj to
spôsobom, ktorý doma vzbudzoval prinajmenšom rozpaky a v zahraničí i
nedôveru. To všetko vedie k tomu, že aj občan stráca vieru v tých, ktorí
riadia štát. Nemyslíte si pán premiér, že za uvedené skutočnosti nesiete
zodpovednosť predovšetkým vy? Bez vízie sa nedá
riadiť štát Verím, že nielen
mojou osobnou víziou, ale aj Vašou, je budúcnosť Slovenska samozrejme a
prirodzene spojená s Európou, so solidárnym spoločenstvom, v ktorom sa musíme
presadiť a uplatniť tak, aby ostatní členovia pociťovali náš prínos. V záujme
tejto vízie prosperujúceho Slovenska vo veľkej rodine Európskych národov sa
musíme už teraz čo najviac priblížiť zvyklostiam, normám a štandardom, hoci
často nepísaným, no každodenne uplatňovaným u našich budúcich partnerov a
spojencov. Pripraviť sa na tento režim, znamená pripraviť sa na každodenné
porovnávanie a súťaž. Dlhé desaťročia sme v takom náročnom prostredí
nepracovali. Preto toľko apelujem na morálku v spoločnosti, na dodržiavanie
tradičných kresťanských aj civilizačných hodnôt. Kritizujem absenciu vízie
rozvoja spoločnosti i národohospodárskej stratégie. Bez nich sa nedá
efektívne riadiť štát. Štvorročná predstava nestačí. Presviedčame sa o tom
pri sledovaní krokov v dôchodkovej či daňovej reforme, nehovoriac už o
energetike, dopravných systémoch či vzdelávacej sústave. Úcta k histórii, k
tradíciám, je zdrojom našej kultúry a vzdelanosti. Áno, vrátane obnovy a
ochrany historických pamiatok. Len vtedy sa môže naplniť vízia Slovenska
turisticky atraktívneho a hojne navštevovaného. Sme krajinou
šikovných ľudí Sme krajinou bohatou
na vzdelaných a šikovných ľudí. Máme predpoklady budovať kvalifikované
strojárstvo, automobilový, elektrotechnický i chemický priemysel, musíme
začať intenzívnejšie podporovať malých a stredných podnikateľov tak, aby boli
konkurencieschopní na rozširujúcom sa trhu. Samozrejme, že rast chceme
dosiahnuť s prispením zahraničných investícií a najmodernejšej technológie
nezaťažujúcou životné prostredie. Len pred niekoľkými dňami sme sa mohli na
zatiaľ jedinom príklade presvedčiť, ako takémuto zapojeniu sa Slovenska do
európskeho priestoru bránia klientelistické praktiky, korupcia, záujmové
prepojenia podnikateľov a politikov. Ich odstránenie určite súvisí nielen s
mojou predstavou o ozdravení spoločnosti. Polícia má chrániť poctivých občanov,
vyšetrovatelia nezávisle vyšetrovať, prokuratúra konať a súdy súdiť. Chcem,
aby sa poctivý občan cítil na Slovensku bezpečne a slobodne. Aby ho štát
chránil a bol garantom jeho práv. Kvalita nášho života
bude vždy súvisieť so životným prostredím. Táto predstava sa viaže aj na
fungujúce poľnohospodárstvo a jeho krajinotvorný rozmer. Preto aj ja tak
často zdôrazňujem význam tohto odvetvia, mimoriadne citlivého na vonkajšie
vplyvy a upozorňujem na nebezpečenstvá, ktoré nám hrozia, ak nebudú
poľnohospodári pripravení na vstup do konkurenčného prostredia. Som
presvedčený, že vláda a parlament budú musieť nájsť také riešenie, ktoré
umožní dofinancovanie priamych platieb poľnohospodárom na úrovni 55 percent. Predstava o
budúcnosti Slovenska je podmienená kultúrou, kultúrnosťou a vzdelaním.
Úrovňou a dostupnosťou štúdia. Súvisí s podmienkami práce a života pre
mladého a vzdelaného človeka, dnes už často s výbornými jazykovými
schopnosťami a zahraničnými skúsenosťami. Žiaľ, oblasť
vzdelania a kultúry patrí v budúcoročnom rozpočte, ktorý budete zakrátko
schvaľovať, medzi najviac podfinancované. Kritika by mala
vyvolať širšiu diskusiu o smerovaní Slovenska Ctené poslankyne,
vážení poslanci. Bol by som rád, keby ste aj kritické časti môjho vystúpenia
vnímali ako úprimnú snahu prispieť k širšej diskusii o budúcom smerovaní
Slovenskej republiky a o jej postavení v rámci zjednocujúcej sa Európy.
Takáto diskusia nám chýba. Aj preto musíme čeliť tým problémom, s ktorými sme
každodenne konfrontovaní. Naučme sa počúvať i rešpektovať jeden druhého,
nevnímať svet okolo seba len čiernobielo, nepodozrievať sa navzájom z
nečestných úmyslov. Podiel obyvateľov
Slovenskej republiky na podiele obyvateľov Európskej únie bude iba jeden a
pol percenta. Verím, že aj v tejto obrovskej konkurencii sa ukáže naša sila.
Len pred takmer jedenástimi rokmi získala Slovenská republika svoju
nezávislosť. Nastal čas, aby sme ju dokázali obhájiť v integračnom procese s
početnejšími národmi. Som presvedčený o tom, že sme veľkým národom – hoci v malej
krajine. Zároveň sme národnostne zmiešanou krajinou a to je dobrá skúsenosť,
ktorá nás bude vo veľkej rodine zjednocujúcej sa Európy určite obohacovať a
posilňovať. V Slovenskej republike žije mnoho vzdelaných a skúsených ľudí
uznávaných doma i v zahraničí. Máme talentovaných vedcov, umelcov i
športovcov. Ak dokázali dosiahnuť uznanie oni, často v neľahkých podmienkach,
má Slovenská republika veľkú šancu presadiť sa a potvrdiť opodstatnenosť
svojej existencie. Verím, že takúto možnosť nepremárnime, ale využijeme.
Všetci a spoločne. (Medzititulky
Pravda.sk) Diskusia:
|
|